Moja dcérka (10 r.) mala problémy s písaním a gramatikou. V škole nestíhala tempo, písala nečitateľne. Častokrát som ani netušila, čo má na domácu úlohu, lebo sme si to nevedeli prečítať. Ani ona, ani ja. Och, tie „romantické“ večere, keď celá rodina lúštila jej zošity :D….pred Vianocami sme vôbec netušili, čo si prosí od Ježiška, nenašla som človeka, ktorý by ten list vedel prečítať 😀
Odkedy sme skončili tréning, vidím veľké zmeny na nej. Je pokojnejšia, sústredenejšia. Jej písmo je čitateľnejšie a prehľadnejšie. Na súťaž v krasopise určite nepôjde, ale taký cieľ som ani nemala.. Úplne mi stačí, že si jej písmo vieme prečítať. Robí menej gramatických chýb. Vie dlhšie obsedieť a lepšie sa sústrediť.
A tento rok aj Ježiško bude vedieť, čo treba doniesť. ODPORÚČAM!!!
Judita Dejczoová , Berniho mamička:
Môj výnimočný, teda autista, syn Berni (5r. 6 mes) absolvoval AIT v decembri počas prázdnin. Aby si chcel dať na hlavu slúchadlá sme docielili tým, že si ich jeho otec (motivujúci pre neho) pár dní pred tým tiež začal dávať na seba. Počas a po AIT som Berniho nebrala na žiadne iné terapie, netlačila som na neho, robili sme len to čo on chcel. Asi po 2 mesiacoch sa to naštartovalo. Prvý raz mi povedal čo bolo v škôlke. Dovtedy nepovedal nič, čo robili. „Hral som sa s legom a papal som mäsko s ryžou“ Bola som strašne šťastná. Stále viac komunikoval. V škôlke vedel povedať , ktorá skrinka, topánky sú koho. Na rodinnej oslave sedel spolu s nami pri stole (neodchádzal ako inokedy) a rozprával, kto je v časopise Macko pusík, a čo robí… Celá rodina bola v nemom úžase.
Jedného dňa prišiel ku mne, zozadu ma pohladkal, objal a povedal „najlepšia mamička“ Bola som v šoku a neskutočne šťastná a objala ho spať. Prvý krát to bolo tak inak –úprimne a vedome- a nie tak roboticky.
Začal sa viac starať o svojho malého 1 ročného brata. Prišla som do kuchyne a Berni ho už kŕmil v stoličke, pomáhal vyzliekať mu topánky…
Berni má teraz už 7 rokov a AIT sme absolvovali 3x. Jemná motorika (kreslenie, písanie) sa mu neskutočne zlepšila. Nastúpil do školy ako prvák, má pri sebe asistentku. Písanie, čítanie mu ide skvele, len pri matematike mu treba trochu pomáhať. Pred rokom som si nevedela ani len predstaviť , čo bude s nami v škole, lebo nechcel, nevedel kresliť ani počítať.
Spätná väzba zo školy je: Keď sa dozvedeli, že k nim má nastúpiť autista, trochu sa Berniho báli, či nebude agresívny, vystrájať, keď povie „Nie“ nebude sa s ním dať pohnúť… ALE, z Berniho sú úplne nadšený lebo on z toho vôbec nič nie je. S nim sa dá dohodnúť, nevystrája… Deti mu v škole pomáhajú, ak treba, zahrá sa naháňačku… Je pravda, že niektoré spoločenské hry sa hrá sám, treba popracovať na pozornosti, ale oproti tomu aký bol pred AIT a teraz je to obrovský NIE KROK ale SKOK. Tie výsledky neprichádzajú hneď po absolvovaní AIT, ale pomaličky postupne, no s väčšou radosťou.
Môjmu 7-ročnému synovi bola diagnostikovaná echolalia a nešpecifikovaný autizmus. Našim najväčším problémom však bolo naučiť ho na izbovú čistotu, na opustenie plienky. Bola som zúfalá a zmätená. Zakaždým ale, keď som sa pozerala na syna, videla som v ňom nádej a rozhodla som sa nevzdať sa. Túžila som vyskúšať všetko, chcela som zlepšiť jeho stav, rozvíjať ho.
A vtedy sme sa vydali na cestu, na ktorej stále šliapame, ale môj malý syn prešiel v posledných štyroch rokoch obrovskou zmenou. Začali sme chodiť a ešte stále chodíme na pohybovú terapiu aj k špeciálnemu pedagógovi. To nám veľmi pomáha pri jeho rozvoji.
Stále si však myslím, že tréning ktorý je zameraný na pozorovanie sluchu AIT / FST nám veľmi pomohlo. Stal sa pozornejšiím , pokojnejším a viac sa zaujíma o terapiu. Mohla by som tiež vyjadriť, že náš malý syn k nám prišiel duchovne. Postupne sa stával súčasťou rodiny v tom zmysle, že som konečne videla ako sa otvára. Veľký prielom však nastal, keď môj 7-ročný chlapec ktorý sa chystal na rozlúčku zo škôlky keď nám urobil veľké potešenie, že zanechal plienku z jedného dňa na druhý. AIT / FST tréningom sme dosiahli, že komunikuje a pozerá rozprávky – aj keď nie vždy celé. Kontaktuje aj s cudzím a chodí do „normálnej“ základnej školy, kde sa ľahko učí, má dobrú pamäť.
Jedným slovom: Nastala obrovská zmena v našom živote. Môžem len odporučiť každému, kto má a možnosť začať terapiu, aby neváhal.
PS.: Nemôžeme sa dočkať, až o pol roka absolvujeme ďalšie AIT / FST tréning o pozornosti sluchu.
Anetta Kovács, matka
Jožko:
List pani učiteľky maminke (p. učiteľka nevedela o terapii):
„Dobrý deň,
keďže sa dnes už do 15.30 asi nestretneme a asi by som zabudla,tak Vám píšem,že by som chcela za dnešný deň Jožka veľmi pochváliť.Normalne som dnes neverila,že mam to isté dieťa v triede ako pred pár mesiacmi…Keďže sme sa dnes po dlhšej dobe (Vianoce,besiadka a pod.) dostali konečne k cvičeniu,tak sme sa tomu poriadne povenovali a skoro som odpadla…S. od začiatku do konca cvičil s nami, cvičili sme s loptičkami,každý cvik opakoval s nami,tešil sa,keď som ho pochválila,vnímal pokyny,ktoré som mu dala a plnil ich,čo sa predtým málokedy stalo…Takže dnešný deň za mňa super!“
Maťko:
Dobrý deň! Prepáčte, že píšem, ale syn sa mi vracia. Na vysvetlenie: akých koľvek spoločenských akcií sa sa prestal zúčastňovať pod spoločenským tlakom školy a teraz dva dni, keď hovoríme, že niekam ideme sa nepýta či musí. Automaticky sa zamieša do rozhovoru a vyzvedá kedy to ideme, či na bicykloch a tak. Včera namiesto 15 slovíčok z angličtiny sa naučil 51 a aj ich napísal. Ráno bez upozornenia sa naje, umyje, oblečie a spraví si postel. Teraz mám problém lebo mám ísť na stretávku a aj tam chce ísť so mnou
Michal:
…len som Vás chcela informovat o stave.
Odkedy sme skoncili trening, vidim obrovske zmeny na nom. Je uplne pokojny, ako kebyze mam uplne ine dieta.
Velke pokroky robi aj v citani, na posledny 10 den zacal sam citat bez hlaskovania a ide mu to kazdym dnom lepsie.…